Ľudia majú komfortnú zónu doma, ja ju mám všade vo svete. Ako žije digitálny nomád?

Ako žije digitálny nomád

Erik Šarišský je digitálny nomád telom aj dušou. Košičan, ktorý už viac ako 3 roky cestuje po svete, krátkodobo žil v desiatkach krajín, pracoval pre klientov zo 4 kontinentov, počas prvej vlny koronakrízy sa nachádzal uprostred Buenos Aires, v Mexiku ho okradli, v Peru prežil Dengue chrípku alebo vietnamcov učil Rytmusové skladby. SEO špecialista a freelancer, ktorý je zároveň jediný slovák pracujúci pre najväčší svetový SEO nástroj Ahrefs. 

Spolupracujem s ním na projektoch pri tvorbe webových stránok a spôsob jeho komunikácie, myslenia a pracovného nasadenia je presným odrazom toho kde bol, čo videl a koľko má toho za sebou. 

Po jeho návrate na Slovensko som si nenechal ujsť možnosť vyspovedať ho a priblížiť vám život digitálneho nomáda. Rozhodol som sa vytiahnuť z neho čo najviac tipov pre všetkých, ktorí sa pýtajú, ako sa stať digitálnym nomádom a ich snom je pracovať z pohodlia ázijského tropického ostrova alebo juhoamerických pláží. 

Okrem iného v rozhovore nájdete:

 

  • tipy na overené coworkingové centrá v jednotlivých krajinách
  • odkazy na komunitné skupiny digitálnych nomádov
  • návod na to, čo robiť, keď chcete vycestovať 
  • rozpočty priemerných nákladov na život
  • priemerné hodinové mzdy vo svete v oblasti IT a marketingu
  • a ďalšie užitočné informácie o vízach a živote nomáda
Erik, na začiatok mi prosím povedz, môže si človek, ktorý na mesiac vytiahne päty z domu, hovoriť, že je digitálny nomád? Vysvetli nám, kto je vlastne digitálny nomád?

Digitálny nomád je človek, ktorý cestuje rôzne po svete a presúva sa z bodu do bodu. Môžeme mu hovoriť aj turista, keďže na pohyb využíva väčšinou turistické víza, i keď do obehu sa už postupne začínajú dostávať aj víza pre digitálnych nomádov. Avšak od ostatných turistov sa líši tým, že má so sebou aj svoju prácu, či už v podobe počítača alebo nástrojov, ktoré k svojmu remeslu potrebuje a dovoľujú mu presúvať ich do rôznych kútov Zeme. 

Určite si tak môže hovoriť človek, ktorý vytiahne päty z domu aj na mesiac. Nie je to ohraničené tým, ako dlho si preč, ale že berieš so sebou prácu niekde mimo hraníc svojho bydliska. 

Predtým než nám porozprávaš o tom, ako si sa k tomuto životnému štýlu dostal, v detstve sa tvoje sny o budúcom povolaní zásadne líšili od toho, čo robíš teraz. Povedz nám, čím si sa chcel živiť?

Chcel som byť členom špeciálnej jednotky – policajného komanda. Vždy ma to ťahalo byť súčasťou adrenalínových aktivít, čo sa aj mierne naplnilo, keďže adrenalín v nomádstve rozhodne nájdete. Ďalej som chcel byť pilot a pianista. Najbližšie som sa profesne dostal k tomu pianistovi, keďže isté obdobie v živote som komponoval hudbu a hrával ako DJ na nejakých lokálnych párty doma aj vo svete. 

Mojej mame, ale ďakujem za to, že si všimla, že mi idú jazyky. Ona ma prihlásila na španielské gymnázium, vďaka čomu som sa dostal do Španielska, kde sa neskôr zapálil oheň digitálneho nomádstva.

V Španielsku si začal študovať marketing na vysokej škole a digitálne nomádstvo si objavil veľmi kurióznym spôsobom, kedy prvý pokus stať sa nomádom absolútne zlyhal. 

Na dovolenkách som si hovoril, že škoda, že to tam stále trvá tak krátko. Jedného dňa som si v Španielsku prečítal článok/rozhovor o digitálnom nomádstve v magazíne ManMag s Peťom Chodelkom, čo bol jeden z prvých slovákov – nomádov. Článok natoľko nadchol moju predstavu o tom, že sa dá cestovať a zároveň pracovať, až som sa Peťovi rozhodol ozvať a dohodol si s ním telefonát, na ktorom sme mali hovoriť o možnej spolupráci. 

Problém nastal, keď som na svoj prvý telefonát o potenciálnej spolupráci na diaľku zaspal. Na toto zlyhanie Peťo samozrejme reagoval, že na spoluprácu hľadá spoľahlivých ľudí a týmto sa môj sen o prvej nomádskej spolupráci rozplynul. Dodnes sa na tomto zážitku z chuti zasmejem.

Vďaka programu Work and Travel si sa zo Španielska dostal do New Yorku, kde si pracoval vo Fish Markete. Od rýb k marketingu je asi podobne ďaleko, ako v tej dobe od uzavretia spolupráce medzi tebou a Peťom, keď si zaspal na meeting. Dnes si napriek tomu tu a robím s tebou rozhovor, čo sa stalo?

Práca vo fish markete ma veľmi bavila, no ako vyštudovaný marketér som sa obzeral po možnostiach praxe aj v tomto obore. Rozmýšľal som ako to urobiť čo najjednoduchšou cestou, preto som sa rozhodol skúsiť pomôcť niekomu lokálnemu. Odhodlal som sa teda obrátiť sa na šéfku marketu, či nevie o niekom, komu by som s marketingom vedel pomôcť. 

Takto sa ku mne dostal môj prvý zahraničný klient. Interiérový dizajnér, ktorý chcel kompletne prebudovať jeho web stránku. Bez skúsenosti, ale našťastie s kamošom, ktorý vtedy síce žil v Čechách, ale tie skúsenosti mal, som sa rozhodol, že do toho idem. 

erik_fishmarket
Šiel si do tvorby webstránky bez nejakých predchádzajúcich praktických skúsenosti s marketingom a rovno prvého klienta si vychytal z New Yorku. Neznie to veľmi zodpovedne, ale odvážne určite. Ako prebehlo prvé obchodné rokovanie a celkovo, akí sú zahraniční klienti?

Klient ma pozval k sebe do vily na Long Islande. Viete si asi predstaviť s akou dušičkou som tam sedel. Netušil som, čo mám robiť, iba som sa tváril, že tomu rozumiem. Našťastie kamoš v Čechách vedel a tak tá realizácia projektu prebiehala pod dohľadom skúseného kolegu na diaľku. Pozitívom bolo, že klientovi z New Yorku nevadilo odkiaľ budem robiť a taktiež, že vďaka odvahe ísť do tohto projektu som sa vyprofiloval, pretože pri tomto projekte som zistil, ktorá z oblastí marketingu ma baví a čomu sa chcem venovať (SEO).

Kšeftík sa mi teda rozbehol a po konci Work and Travel som sa vybral na dovolenku s rodičmi do Thajska. Deň pred odletom z tejto dovolenky domov som sa však rozhodol, že svoj let ruším a v Thajsku som ostal. Tu sa to začalo, odtiaľ som šiel do Kuala Lumpur, Vietnamu, Austrálie a ďalej. Tu sa vo mne zrodilo digitálne nomádstvo. 

K tým klientom chcem povedať toľko, že veľa slovenských konzultantov a freelancerov sa snaží odísť zo Slovenska, lebo si myslia, že sú klienti v zahraničí iní, lepší. Ja mám skúsenosť s tým, že je to skôr o tom, ako si to nastavíš ty a ako vieš svojho klienta spracovať. Prvý klient, ako skúsený biznisman, spracoval mňa. Ale mal som tie gule si tam sadnúť, čo bolo to podstatné. Hocaké podmienky alebo referencie máte, jedno čo chcú klienti na celom svete vidieť sú výsledky na jeho projekte. A ak sa tie dostavia, tak všetko je v poriadku. 

Ja osobne sa riadim ešte jednou zásadou. Ak nemám dobrý prvý dojem z klienta, do projektu nejdem, pretože moja profesia si vyžaduje dlhodobú spoluprácu. A jej úspech závisí od dobrého vzťahu počas celej doby trvania spolupráce. 

Dá sa povedať, že ako freelancer sa odrážaš od projektu k projektu. Ešte neskončí jeden a už musíš hľadať druhý, aby si dokázal prežiť ďalej. Ako je možné žiť takto z mesiaca na mesiac niekde ďaleko, respektíve vnímal si obavy, čo bude po tomto projekte, pretože žiaden iný na obzore nebol?

V počiatkoch som sa určite bál. Žil som takmer od výplaty ku výplate, pretože úspech vo freelancovaní je na tebe. Nemáš žiadne istoty, buď máš šťastie a nejakou zhodou okolností sa rýchlo vyšvihneš, alebo sa to stabilizuje postupne. Čo znamená, že sa potrebuješ vypracovať, nazbierať referencie, robiť networking, aby si si dokázal stanoviť takú cenu, ktorá napĺňa tvoj štandard. 

Vydrieť si to ale v obidvoch prípadoch musíš sám. Ja osobne som sa musel na začiatku naučiť pripraviť si plán, ako si to nastaviť tak, aby som dokázal prežiť dlhodobo a pravidelne zarábať. 

Spočiatku som urobil množstvo chýb, ale postupne som sa učil ako si vytvoriť rutinu. Keďže dovtedy som pracoval pod krídlami zamestnávateľa, zrazu, ako freelancer, som nevedel čo mám robiť a ako má vyzerať môj denný harmonogram. Robil som náhodne. Tak ako som sa zobudil tak som robil, podľa nálady. Veľakrát som si myslel, že robím, ale nerobil som. 

erik_digitalny_nomad_2
Z freelancovania si sa preklopil do pozície, že okrem vlastných klientov stabilne pracuješ pre najväčší a celosvetovo najvyužívanejší SEO nástroj, ktorý má zázemie v Singapure. V tíme 60 ľudí si jediný Slovák, prečo si sa takto rozhodol a ako si sa k tomuto dostal? 

Sú nomádi, ktorí robia iba na seba a potom sú takí, ktorí majú mimo svojich bokoviek jedného stabilného zamestnávateľa, ale stále môžu robiť z akejkoľvek krajiny. V tejto fáze sa ako nomád môžeš trochu ukľudniť a nemusíš sa naháňať za novými projektami. Táto varianta si ale zároveň vyžaduje daň v tej podobe, že človek má presne stanovený čas, kedy musí pre zamestnávateľa robiť a nie je v tom už taká časová voľnosť. 

V mojom prípade to bola využitá príležitosť. Išlo totiž o to, že v rámci svojej špecializácie som od začiatku svojej činnosti pracoval s nástrojom Ahrefs. Poznal som ten nástroj, učil som sa v ňom aktívne pracovať a výrazne mi aj prácu uľahčoval.

Ja som vyslovene nehľadal prácu, hľadal som iba príležitosť vzdelávať sa od profesionálov, čo tím Ahrefs určite je. Nepozerám sa teda na to z pohľadu stability príjmu, ale ako možnosť opäť sa niekam posunúť. Vlastne ani nemám pocit, že pracujem v nejakej firme, stal som sa iba členom tímu, ktorý spravoval nástroj, ktorého som fanúšik. 

Vieš ako si to každý predstavuje, sedíš v slamenom kresle, nohy zaborené do bieleho piesku, pod palmami srkáš kokteil z kokosa a peniažky ti naskakujú na účet. Trafil som sa do života digitálneho nomáda? Popíš nám aká je skutočnosť, ako vyzerá tvoj režim a či to spomínané na začiatku je len utópia.

Tak si to predstavujú všetci, odpíšeš na 5 mailov a máš nielen zarobené, ale aj pracovný deň za sebou. Nevravím, že sa to nedá, máš ľudí, ktorí si optimalizovali veci na 10 hodín práce týždenne alebo investovali do vecí, ktoré im generujú pasívny príjem. Potom máš ťažkých makačov, ktorým vyhovuje, že normálne aktívne pracujú. V podstate je to na každom, ako si to urobí a kľudne si to môže niekto urobiť tak, aby sa tá tebou spomínaná predstava aj naplnila. 

Mňa zatiaľ ale viac baví učiť sa, ťahá ma to za novými vecami, trávim veľa času špecializáciou, ako vylihovaním na pláži. Ale tá predstava nie je úplná utópia, no určite sa netýka ľudí, ktorí chcú s nomádstvom začať. Musíš mať niečo za sebou a byť skúsený, aby si si takto vedel nastaviť život. 

Čo sa týka pracovného režimu, v každej krajine mám tzv. úvodný týždeň. Po príchode na letisko zoberiem odvoz a idem na vopred zabookované ubytko. Vlastne základ pre mňa je mať coworking, kde pracujem a ubytko vybavené vždy predtým, ako dorazím do danej krajiny. Po príchode sa idem niekde prejsť po blízkom okolí, nech si obzriem, ako to tam vyzerá. Prvé pracovné dni sa spoznávam s ľuďmi, oťukám si zónu, kde sa dá dobre najesť, kde sa dá večer ísť na pivko a aké sú v okolí turistické miesta, ktoré stojí za to vidieť. 

Ako som spomínal na začiatku, pracovný režim som si musel časom nastaviť. Dnes je podstatou pre mňa byť online v časoch podľa dohody s Ahrefs a bočné projekty riešim priebežne podľa potreby. Musím sa však priznať, že tých bočných projektov už neberiem toľko, ako keď som freelancoval, keďže práca v Ahfres zaberá dosť času. Ale tento režim po boku stabilného zamestnávateľa mi vyhovuje, pretože stále môžem cestovať, spoznávať miestnych ľudí, krajiny aj kultúry, takže nomádstvo pretrváva. 

Chyba, ktorú som na začiatku robil bolo to, že som menil plány z týždňa na týždeň. Zistil som ale, že je kontraproduktívne na čas aj financie, keď meníš lokality tak často. Takže aktuálne ostávam v každej krajine minimálne 2-3 mesiace.

erik_digitalny_nomad_1
Poďme ku coworkingovým centrám, čo na ne vravíš? Ako si vybrať tie dobré a aká je v nich atmosféra? Stalo sa, že si sa stretol s nejakým nomádom najprv na jednej strane planéty a potom po nejakom čase zrazu na druhej?

Najprv k tej druhej otázke, stretol som američana z Denveru. Prvý krát to bolo v Mexiku, potom o pol roka neskôr v Medeline, kedy sme sa na tom zasmiali a potom pár mesiacov neskôr v Buenos Aires. To sme sa už zasmiali poriadne, lebo takáto náhody sa dejú iba ak sa nomádi medzi sebou vyslovene dohodnú.

Čo sa týka coworkingov, tak sú ľudia, ktorí neradi chodia do coworkingu a radšej robia z domu alebo z hotela. A potom sú ľudia, ktorým práca v coworkingu nielen vyhovuje, ale tam aj chodia radi, napríklad ja. Mám rád pracovnú atmosféru a kreatívne prostredia, kde každý robí niečo iné. Totiž presne takto sa vytvárajú priateľstvá, networking a spolupráce. Vzájomne si totiž pomáhate, vymieňate si skúsenosti, čím taktiež jeden druhého obohacujete o ďalšie poznatky. 

Z coworkingového centra sa stáva moja základňa v tej danej lokalite. Podľa mňa je škoda prísť do krajiny sám a ešte aj sám ostať pracovať z domu. Do coworkingu predsa nie je povinné chodiť, takže človek ak má chuť byť sám, ostane doma, ale myslím, že je škoda ukracovať sa o možnosť byť medzi šikovnými ľuďmi. Ja osobne mám rád aj lokálnych ľudí, ktorí pracujú v coworkingu. Nie sú to nomádi, ale vedia ti ukázať domáce prostredie a tvoríš si takto bezpečné zázemie a sieť priateľov po celom svete. 

Coworkingy sú dnes zariadené moderne, so všetkým čo potrebujete k práci aj pohodliu. Keďže nomádstvo je stále na vzostupe, služby sa neustále zlepšujú. Vznikajú aj tzv. cohuby, kde sa viete aj ubytovať, takže v jednej budove máte apartmán aj kanceláriu. 

  • Zoznam coworkingových centier

Hubud – Bali
Selina – Playa del Carmen
Selina- Lima

Selina – Cusco
Selina – Medellin
Selina – Buenos Aires
Da Nang – Enouvo Space
Starport – Kosice
Loccospace – Praha
Anda coworking – Granada
Hub Adeliade – Adelaide
DOJO KL – Kuala Lumpur

Otázka peňazí je zásadná a trápi množstvo ľudí, ktorí uvažujú o vycestovaní. Čo by si poradil, koľko peňazí si v priemere treba pripraviť, či už na začiatok alebo keď sa štandard navýši. Aké sú tvoje priemerné náklady na život?

Toto sú stránky, kde sa dá pozrieť, čo koľko stojí a prispôsobiť si svoj mesačný plat.

 

Vieš sa taktiež zorientovať, či to dáš alebo to nedáš. Poznal som nomádov, ktorí chodili iba lowcost a minuli pár stovák mesačne. Potom sú ľudia, ktorí radi míňajú, žijú v penthouse a stravujú sa v reštikách, tento život stojí pár tisíc. Ja si myslím, že je dobré mať na účte neustále aspoň 5000 $ rezervu, cestovné poistenie a taktiež je dobré mať dohodu s rodičmi alebo priateľmi z domu, v prípade závažnej potreby. Tá rezerva by mala slúžiť ako pokrytie výpadku aspoň na 3 mesiace. 

  • Odporúčam cestovne poistenie pre nomádov – Safetywing

Človek musí počítať so scenárom, že v polke svojej cesty môže prísť o prácu. Bolo by veľmi nezodpovedné žiť od výplaty k výplate. Potom si to človek, kvôli tomu stresu neužije.

Ešte by som chcel odporučiť disponovať viacerými bankovými kartami a nedržať všetko na jednej karte. Ja osobne som spokojný s Revolut a N26. Sú to virtuálne banky a servis je skutočne dobrý. Je možné mať free alebo paid account.

Pri mojich priemerných potrebách sa náklady podľa krajín v priemere pohybovali nasledovne:

  • JV Ázia 

600-700 $ / mesiac / osoba

 

Hovoríme o mimoturistickej sezóne. V cene je ubytovanie na mesiac, strava, preprava a ostatné náklady, ktoré vyvstali počas mesiaca. V cene nie je letenka z a do krajiny. 

  • Južná Amerika

1500 – 2000 $ / mesiac / osoba

 

Cena je vyššia, ako v Ázii. Vzhľadom na bezpečnosť som si vyberal lepšie zóny, kde žije vyššia vrstva. Cena sa samozrejme dá ponížiť, ale to sa potom dostávate do štvrtí, kde sa nemusíte cítiť bezpečne, tým ale nevravím, že vám hrozí priame ohrozenie. V tejto cene je aj dostatok výletov po krajine.

  • Európa – Španielsko 

500 € – 600 €  / mesiac / osoba

 

Cena sa môže zdať nízka. V Španielsku ak nebývate vo frekventovaných turistických centrách viete naozaj žiť veľmi lacno. Konkrétne Granada je študentské vnútrozemské mesto, takže ceny sú naozaj prijateľné. 

  • Austrália

3500 $ / mesiac / osoba

 

Na život v Austrálii už potrebujete naozaj pekne zarábať. Ceny sú na naše pomery vysoké, ale ak sa vypracujete, tak to nie je nemožné. 

V ktorej krajine začať a ako si vlastne nastaviť cenu? Zároveň už keď sa bavíme o životnom štandarde, je tento spôsob života vhodný pre každého? Respektíve povedz nám, pre koho rozhodne nie je vhodný. 

Ak začínaš s nomádstvom tak určite v JV Ázii. Najmä preto, že krajina je na začiatok a na naše pomery cenovo dostupná. Keď začínaš, nemal by si si pýtať veľa, ale podľa mňa by si si to mal urobiť tak, aby si zarábal minimálne 1000 $. Vtedy to dokážeš ukočírovať, no stále si musíš sledovať výdavky. Ideálny stav je 2000 $ + a úplne najlepšie, aby si bol v pohode a ten život nomáda si v každej krajine užíval naplno je mať priemerne aspoň 3 – 4000 $ za mesiac. Pri tejto sume už vieš aj sporiť. Šetriť ale zvyčajne začneš práve vtedy, keď si v destinácii dlhšie, pretože sa naučíš myslieť ekonomicky, vieš čo, kde a za aké ceny kúpiš. 

Spomínané ceny ale treba brať s nadhľadom, pretože každý má individuálne potreby a svoj vlastný životný štandard.

Informácie o priemerných hodinovkách vo svete

 

Nomádstvo určite nie je pre ľudí, ktorí musia mať všetko pod kontrolou. Treba byť dobrodružný typ a vedieť reagovať pružne. Nomádstvo je vhodné pre introvertov, pretože tí môžu byť sami, cestovať si a byť vo svojom komforte. Najviac to ale vždy odporúčam extrovertom a spoločenským typom, ktorí sa radi socializujú a spoznávajú ľudí. 

Mne sa stalo, že som sa sám vybral v Buenos Aires do baru na svoje narodky a vrátil sa s 12 novými kamošmi na apartmán. Nomádstvo je pre ľudí, ktorí sú sami presvedčení, že chcú takéto niečo robiť, ale aj pre tých, ktorí sa hľadajú a možno práve nomádstvo je to, čo hľadali. 

erik_digitalny_nomad_3
Spomínaš, že si sa vybral sám do baru, v rámci toho mi napadá, že viem, že si na cestách prežil aj niekoľko veľmi nebezpečných situácií. Povieš nám viac, pretože práve vďaka tvojej skúsenosti môžeme iným pomôcť možno aj zachrániť život.

Keď idete do niektorej krajiny je dobre si naštudovať a odsledovať, čo vám v tej krajine hrozí, najmä z pohľadu hmyzu, jedla, vody a chorôb. Odporúčam prejsť si oddelenie cudzokrajných chorôb a určite sa nechať pred cestou zaočkovať. 

V Mexiku ma napríklad bodol komár a dostal som chrípku Dengue, proti ktorej nie je očkovanie – človek to musí prežiť. Príznaky choroby prebiehajú zvyčajne ako 5 dní slabosti, teploty, svalovej horúčky a dezorientácie. Rizikové sú dni, keď už sa javí, že ste zdraví, vtedy sa v tele tvoria protilátky, ktoré môžu spôsobiť krvácanie a smrť.

V Peru som dostal Amebiázu-salmonelu a gastritídu naraz. Amebiáza je parazit a dá sa mu vyhnúť tak, že sa dodržiava dôkladná hygiena, dáva sa pozor na pitnú vodu (radšej piť balenú), stravuje sa formou poriadne uvareného jedla a vyhýba sa jedlám na ulici, čo bol pravdepodobne môj prípad. Príznaky sa prejavovali formou stúpajúcej teploty, zvláštnym trávením a divnými zvukmi v bruchu. Liečba prebehia cez silné antiparazitiká a antibiotiká, ktore mi poškodili trávenie.

Celkovo odporúčam sa na cesty zásobiť čiernym uhlím a domácimi probiotikami.

No a spomeniem ešte jednu situáciu, ktorá sa mi stala v Mexiku, kedy ma okradol taxikár so zbraňou pri hlave. Snažil som sa vyjednávať, že pôjdeme do bankomatu a dám mu peniaze, ale on nesúhlasil a chcel všetko, čo som mal pri sebe, aj botasky. Problém bol, že som mal so sebou všetky osobné veci, čo inak nerobím. Takže som bol nútený mu všetko dať.

Ak by som šiel po detailoch, tak dnes by som si nesadol k vodičovi, ale dozadu za neho, inak nebolo čo predpokladať a ako sa tejto situácii vyhnúť. Auto aj taxikár vyzerali v poriadku, dokonca mal taxikár aj štítok a označenie.

Od iných nomádov som počul ešte o situáciách, ktoré sa dejú, keď si vyberáte peniaze z bankomatov, kedy pomocou nejakého prístroja vám dokážu na diaľku oskenovať vašu bankomatovú kartu a údaje z nej. Odporúčam zabezpečiť si tzv. rušičku. 

Viesť takýto život musí stáť mnoho síl. Ako si udržuješ sebadisciplínu, čo robíš preto, aby si sa na cestách udržal v pohode a kde čerpáš energiu? Čo je najťažšie na tomto spôsobe života? 

Som človek, ktorý je založený na náladách a moja energia závisí od toho, ako sa tam, kde prídem, cítim. Ale celkovo mi stačí málo, pretože moja zóna komfortu je mať internet a kde bývať. Napriek rôznym okolnostiam sa stále snažím tešiť z toho, keď idem do novej krajiny, pretože pocit neznáma ma napĺňa a baví ma sa v krajinách strácať. 

Pre niekoho to je nebezpečné, ale mňa baví, keď neviem, čo bude. Depresie alebo smútok na cestách neprežívam a mám pocit, že si život užívam presne tak, ako si ho mám užívať. Mimo koronakrízy neprišiel moment, kedy by mi vyslovene bolo zle. Nemal som na také čas, pretože tam kde som, využívam každý moment.

Ľudia majú komfortné zóny u seba doma, ja ich mám všade vo svete.

Digitálne nomádstvo je životný štýl a ja nechcem tento život brať až príliš vážne a žiť ho podľa zaužívaných rutín. Život sa snažím zjednodušiť čo najviac sa dá a keďže som z malej krajiny, tak mám túžbu vidieť veľké veci. 

Spomenul si koronakrízu. Erik ty si sa počas koronakrízy nachádzal uprostred Buenos Aires, ako vnímaš celú situáciu, ako táto situácia ovplyvnila teba a ostatných digitálnych nomádov a ako vidíš budúcnosť digitálneho nomádstva po kríze?

Zasiahlo ma to hlavne tým, že som mal odrazu pocit, že sa nemôžem nikde hýbať. Bolo to zvláštne, pretože takejto situácii som nikdy nečelil. Bol som na opačnej strane sveta a odrazu sa nedalo robiť nič. Zavreli letisko, prestalo sa vychádzať a ja som býval v malom byte uprostred Buenos Aires úplne sám, takže 3 mesiace som bol zavretý bez akéhokoľvek ľudského kontaktu. Situácia sa nezlepšovala a prognózy vyzerali horšie, takže som začal riešiť, ako sa dostať domov. 

Čo sa týka práce bolo to kolísavé, ale nomádi z môjho okolia prácu majú a nestalo sa, že by niekto prišiel o všetko a ostal bez príjmu. Ja osobne som sa nebál o prácu, nebál som sa o seba, ale o svoju rodinu tu na Slovensku.

Nomádstvo je naďalej trendy, na Slovensku sa o tom menej hovorí, ale v zahraničí to neustále stúpa. Aj čo sa týka záujmu ľudí a aj krajiny sa k tomu viac a viac otvárajú. Najmä firmy chápu, že je to výhoda, pretože keď robíš na diaľku a stále vieš doručiť výsledok, tak firma ušetrí na nákladoch. Mám známeho, ktorý dal vo firme všetkých ako remote a ušetri mesačne 16 tisíc tým, že zrušil kancelárie.

Práve korona podľa mňa zrýchlila proces nomádstva a v momente ako sa bude dať cestovať, firmy pochopia, že robiť z domu sa oplatí, čo sa im práve vďaka kríze potvrdilo a osvedčilo. Dôkazom expanzie nomádstva sú aj krajiny ako Estónsko a Barbados, ktoré rozbiehajú oficiálne víza pre digitálnych nomádov platné na jeden rok.

Informácie o vízach pre digitálnych nomádov


Článok 16 krajín, kde platia víza pre digitálnych nomádov 
Webstránka Virtuálny štát pre nomádov 

Oficiálne stránky o vízach pre digitálnych nomádov

Ako sa vlastne ty staviaš ku tejto kríze a kam sa chystáš vybrať najbližšie? 

Budem v tomto zodpovedný a sledovať situáciu, budem čakať kým nebudú lepšie podmienky na cestovanie. Takže sa nechystám v najbližšej dobe ísť nikam a ostanem na Slovensku. Pozerám sa na to pozitívne a verím, že to raz prejde. Chcem prispieť k zlepšeniu stavu aj ja, preto sa snažím byť zodpovedný a keď ja sám môžem byť ochranou druhým, aby sa zmiernil dôsledok choroby a nákazy, tak radšej ostanem doma. Čím menej sa hýbem, tým menej zvyšujem riziko šírenia. 

Chcel by som ukončiť rozhovor niečim pekným. Ak by si mal zo svojich ciest vybrať jeden moment, niečo nezabudnuteľné na čo vždy rád spomínaš, čo by to bolo? 

Vo Vietname som si pri západe slnka brázdil pobrežie skútrom. Keď som prechádzal popri pláži, trávila tam čas partia vietnamcov a tí už z diaľky na mňa mávali. Keď som sa pri nich pristavil, okamžite ma stiahli k sebe a pozvali ma na nimi nachystanú večeru pod holým nebom z morských plodov.

Komunikácia síce trochu viazla, keďže hovorili iba základnou angličtinou, večer to ale nepokazilo, naopak vychutnal a strávil som ho nakoniec celý s nimi a skončilo to veľkou zábavou, kedy ma zavolali k sebe domov, kde sme spievali karaoke. Musel som spievať ich vietnamské skladby, no ja som im dal zasa spievať Rytmusové Čo ti j*be. Takéto spontánne zážitky a momenty si človek zapamätá.

erik_digitalny_nomad_4
Pár slov od Erika na záver:

Rád by som vás motivoval, aby ste neváhali a neodkladali veci, ktoré chcete robiť na zajtra, o mesiac, alebo až keď deti vyrastú. Život je krátky a my nevieme, čo bude. Nehovorím, že to čo robím ja je perfektný život, ale je to to určite to, čo som chcel, aj keď moje okolie spočiatku nechápalo, čo to vlastne robím. 

Cestovanie mi pomohlo v produktivite v práci a vďaka spoznávaniu kultúr aj vo všeobecnom prehľade. Mimochodom nomádiť môžete aj raz za rok, na jeden mesiac, niekde, hocikde a netreba hneď odchádzať na dlhodobo. Ešte nikdy nebola lepšia príležitosť vycestovať a robiť remotely, ako teraz po skončení pandémie. 

 

  • Mnohí zamestnávatelia totiž pochopili, že ich zamestnanci vedia robiť na diaľku.
  • Ceny v dovolenkových a nomádskych destináciách klesli (rovnako aj letenky).
Ďakujem a verím, že sa s mnohými z vás vidím niekde na kraji sveta. 🙂 

Erika môžete sledovať alebo kontaktovať na týchto stránkach.

  • Ďalšie užitočné články

Odvrátená stránka nomádstva
Užitočný článok o rozpočtoch v Ázii   
Skvelé tipy od ďalšieho nomáda z Košíc 
Detailný pohľad na digitálne nomádstvo 

Ďalšie články

Mám záujem o spoluprácu