Poďme ku coworkingovým centrám, čo na ne vravíš? Ako si vybrať tie dobré a aká je v nich atmosféra? Stalo sa, že si sa stretol s nejakým nomádom najprv na jednej strane planéty a potom po nejakom čase zrazu na druhej?

Najprv k tej druhej otázke, stretol som američana z Denveru. Prvý krát to bolo v Mexiku, potom o pol roka neskôr v Medeline, kedy sme sa na tom zasmiali a potom pár mesiacov neskôr v Buenos Aires. To sme sa už zasmiali poriadne, lebo takáto náhody sa dejú iba ak sa nomádi medzi sebou vyslovene dohodnú.

Čo sa týka coworkingov, tak sú ľudia, ktorí neradi chodia do coworkingu a radšej robia z domu alebo z hotela. A potom sú ľudia, ktorým práca v coworkingu nielen vyhovuje, ale tam aj chodia radi, napríklad ja. Mám rád pracovnú atmosféru a kreatívne prostredia, kde každý robí niečo iné. Totiž presne takto sa vytvárajú priateľstvá, networking a spolupráce. Vzájomne si totiž pomáhate, vymieňate si skúsenosti, čím taktiež jeden druhého obohacujete o ďalšie poznatky. 

Z coworkingového centra sa stáva moja základňa v tej danej lokalite. Podľa mňa je škoda prísť do krajiny sám a ešte aj sám ostať pracovať z domu. Do coworkingu predsa nie je povinné chodiť, takže človek ak má chuť byť sám, ostane doma, ale myslím, že je škoda ukracovať sa o možnosť byť medzi šikovnými ľuďmi. Ja osobne mám rád aj lokálnych ľudí, ktorí pracujú v coworkingu. Nie sú to nomádi, ale vedia ti ukázať domáce prostredie a tvoríš si takto bezpečné zázemie a sieť priateľov po celom svete. 

Coworkingy sú dnes zariadené moderne, so všetkým čo potrebujete k práci aj pohodliu. Keďže nomádstvo je stále na vzostupe, služby sa neustále zlepšujú. Vznikajú aj tzv. cohuby, kde sa viete aj ubytovať, takže v jednej budove máte apartmán aj kanceláriu. 

Spomenul si koronakrízu. Erik ty si sa počas koronakrízy nachádzal uprostred Buenos Aires, ako vnímaš celú situáciu, ako táto situácia ovplyvnila teba a ostatných digitálnych nomádov a ako vidíš budúcnosť digitálneho nomádstva po kríze?

Zasiahlo ma to hlavne tým, že som mal odrazu pocit, že sa nemôžem nikde hýbať. Bolo to zvláštne, pretože takejto situácii som nikdy nečelil. Bol som na opačnej strane sveta a odrazu sa nedalo robiť nič. Zavreli letisko, prestalo sa vychádzať a ja som býval v malom byte uprostred Buenos Aires úplne sám, takže 3 mesiace som bol zavretý bez akéhokoľvek ľudského kontaktu. Situácia sa nezlepšovala a prognózy vyzerali horšie, takže som začal riešiť, ako sa dostať domov. 

Čo sa týka práce bolo to kolísavé, ale nomádi z môjho okolia prácu majú a nestalo sa, že by niekto prišiel o všetko a ostal bez príjmu. Ja osobne som sa nebál o prácu, nebál som sa o seba, ale o svoju rodinu tu na Slovensku.

Nomádstvo je naďalej trendy, na Slovensku sa o tom menej hovorí, ale v zahraničí to neustále stúpa. Aj čo sa týka záujmu ľudí a aj krajiny sa k tomu viac a viac otvárajú. Najmä firmy chápu, že je to výhoda, pretože keď robíš na diaľku a stále vieš doručiť výsledok, tak firma ušetrí na nákladoch. Mám známeho, ktorý dal vo firme všetkých ako remote a ušetri mesačne 16 tisíc tým, že zrušil kancelárie.

Práve korona podľa mňa zrýchlila proces nomádstva a v momente ako sa bude dať cestovať, firmy pochopia, že robiť z domu sa oplatí, čo sa im práve vďaka kríze potvrdilo a osvedčilo. Dôkazom expanzie nomádstva sú aj krajiny ako Estónsko a Barbados, ktoré rozbiehajú oficiálne víza pre digitálnych nomádov platné na jeden rok.